"Stále budeme kamaráti," sľúbil jej a bola si takmer istá, že to myslí vážne. Vždy sa tváril vážne, a tak akosi čakala, že sa jeho výraz tváre vlieva aj do slov, ktoré vypovie. Bola očarená tým, aké je to ľahké a jej očakávania sa presne napĺňali. Vždy akosi vedela, že pre neho musí znamenať viac. Takíto ľudia sa zo života nevytrácajú. Napriek pocitu viny sa tešila, že sa ich spoločné plány do budúcna naplnia.
"Nedokázal by som sa s tebou nebaviť, keď sme si tak blízki."
Vzali si so sebou loptu a šli upevňovať svoje kamarátstvo na ihrisko. Smiali sa podstatne viac, než nahovorili a vydržali behať nejakú tú hodinu. Z drôtenej klietky odchádzali unavení a usadili sa na lavičke oproti sebe. A zrazu to boli iní ľudia. Nemohla si nevšimnúť, že na ňu hľadí stále rovnako. Niekedy s iskrou hnevu, lebo vedel, že sa mu už nevráti. Nie tam, kde ju chcel mať. A takto mu bola nanič. Bola cudzia, lebo jej láska vyhasla. A on bol cudzí, lebo to nechápal. Akoby medzi nimi bola neviditeľná stena a kričali na seba cez sklo.
Trápili sa spolu dlhé týždne. Ešte stále sa jej vnútrom mihali nové jazvy vždy keď sa pohádali. Všetko bolo rovnaké, len sa na ňu nakopila hŕba výčitiek. Bola si istá, že je na vine, pretože kvôli nej mal v očiach stále tú temnú iskru.
Potom sľuby na chvíľu stíchli ako predzvesť búrky a hneď na to sa stratil. Už sa nestretávali, ktovie prečo, a bavili sa len po sieti ako totálni primitívi. Napísal toho viac než nahovoril naživo a to ju vytáčalo. Hádali sa stále rovnako a na vine bola buď ona alebo jej kamarát, ktorého tiež neznášal. Nechápal, prečo by sa s ním mala baviť. Má kamarátky, nech sa baví s nimi a nech jej ho nahradia, taká bola jeho predstava a tak sa mala zariadiť. A keď dievčatko dospelo a začalo mať vlastnú hlavu, vtedy sa ich cesty nadobro rozišli. Sľuby-nesľuby, blízkosť väčšia či menšia - buď on, alebo ja, vyber si. Mojim sľubom skončil dátum trvanlivosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára